Mám rada zvuk naladenej gitary keď vydáva nádherné akordy. Ale ako všetci dobre vieme, gitara môže vydávať aj škaredý zvuk. A prečo to tu všetko píšem? Lebo my sme ako také struny. A Boh chce aby sme dlho zneli, nie zneli a dozneli. S nami je to často tak, že sa pre niečo nadchneme, a vtedy sme krásni, ale potom skončíme, doznieme. Takisto ak tón znie pekne a niečo sa dotkne struny, bude znieť škaredo – tak je to s hriechom. Nalepí sa na nás a z krásnej piesne je skôr niečo ako paródia. Boh však chce aby sme vydávali pekné, čisté tóny. (Za toto podobenstvo ďakujeme Dominike:)
Na našich pondelkových modlitbách sa to dnes akosi roztrhlo so „slovami“ a tak tu máme ďalšie. Väčšina ľudí dvíha ruky k Bohu, ale skôr ako dvihneme ruku, stihneme ju začierniť od hriechu. Boh kľačí a načahuje sa za nami, ale tá naša ruka klesá pod tiažou neprávostí, ktoré sme urobili. Mnohí ľudia neveria, že ich Boh môže očistiť. Jediná odpoveď je svätosť. A trpezlivosť starať sa o ľudí, ktorí to sami nevládnu –„Ale vytrvalosť nech je dokonalá v skutku, aby ste boli dokonalí a celí bez úhony, aby ste v ničom nemali nedostatok.“(Jk1,4 – EV). A tak nebudeme mať ani nedostatok uzdravení...... Si ochotný zomrieť pre našu mládež? Pán Ježiš to už urobil. On od nás chce len to aby sme išli v jeho šľapajach. Skrze neho sme svätí (Zj 16,15), sme soľ a sme svetlo tohto sveta. (V pôvodnom znení: Ďobka :)
Od Erika tu máme jednu výzvu do boja: radikálnosť. Je jedna pravda: ak neslúžiš Bohu, slúžiš diablovi. Neprestávajme byť zameraní na Boha. Sú len 2 cesty a každý vo svojom srdci musí vedieť na ktorej z nich je. Ak nemáš na 100% vydané svoje srdce Bohu, stále časť patrí diablovi. Buďme svätí. Ak to Boh vyžaduje, tak sa to potom určite dá. A naša mládež tiež potrebuje vernosť – buďme stabilní. Mládež je nestabilná. Ťahajme sa navzájom aby sme mali oči otvorené pre tých, ktorí padajú. Buďme zlomení pre Boha a pre ľudí. On má zámer s našou mládežou, ale chce aby sme vytrvali a nenechali to plávať. chce vidieť, že nám na nej naozaj záleží. Snívajme sny o našej mládeži.
Tibo hovoril o 2 snoch, ktoré sú kľúčové. Prvým snom má byť láska. Nesebecká, nepokrytecká a nezištná. Často robíme to, že Bohu vyznáme ako Ho máme radi, aký je nádherný a obratom dačo chceme. Modlime sa za čistú lásku a taktiež za lásku k ľuďom. Druhým snom je blízkosť pri Bohu a aby sme sa Ho pýtali. Naučme sa Ho pýtať na všetko, ako sa dieťa pýta svojich rodičov. Naučme sa byť zosynchronizovaní s Bohom. Nechoďme po kruhovom objazde, tadiaľ cesta nevedie, vybočme z neho a choďme po priamej ceste, rovno.
A ešte si dovolím jednu myšlienku na záver. Často sa hovorí o vracaní sa k prvej láske. Ale keď sa stále len vraciame, neznamená to, že sme ochladli? Udržujme v sebe oheň aby láska, čo je v nás mohla rásť do dokonalosti ako je to prirodzené a nie chladnúť a umenšovať sa. Nech vás Boh mocne požehná!
Giovi
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára