štvrtok 31. januára 2008

112. Modlitebné stretnutie 28. Január 2008

Polročné známky sú uzatvorené, skúškové sa prehuplo do druhej polovice a to asi malo vplyv na účasť na týchto modlitbách, keďže prišlo 12 ľudí. Veľmi sa teším a poviem vám, včera to stálo za to. Dúfam, že je to trend akým sa budú pondelkové modlitby uberať čo do kvality času stráveného s Bohom, ale aj čo sa týka počtu ľudí zapálených pre modlitbu.

Saška mala pre nás videnie o 2 osobách v nejakej miestnosti. Jedna osoba bola Ježiš a tá druhá osoba bola hocikto z nás. Bola volenka na tancovanie a teraz bol rad na tom človeku. Ježiš čaká, ale my sme niekedy neistí, či to sme naozaj my. Ale ťah je na nás, Boh svoj ťah urobil na kríži. Ježiš už urobil voľbu a vtedy keď my čakáme, tak vlastne Ježiš čaká na nás. A keď sa človek nakoniec rozhodol tak sa celý obraz zmenil. Bol to obraz akoby 2 zaľúbencov, ktorí všetko robia spolu a tešia sa jeden z druhého. Jednoducho, zaľúbenci. A k tomuto sa vzťahuje verš: „Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť a všetko ostatné vám bude pridané.“

Verte v Boha tak. že vaša viera bude hory prenášať. Nebuď zameraný na Goliášov a iné problémy, ale zahľaď sa na Ježiša lebo v jeho očiach uvidíš vždy nádej. Žiadna skúška nie je taká aby si jej venoval 100%-nú pozornosť.

Burina je niečo čo nás štve v záhradkách najviac. Aj na našej mládeži rastie burina, ktorá dusí všetko okolo. Burinou medzi nami je hriech. Niekedy robíme to, že prejdeme po nej kosačkou a dáme preč povrch, ale toto nie je dobré.  Nerobte to, lebo len napomáhate rozmnožovaniu buriny! Duch Svätý hovorí: Pýtajte sa mňa, v modlitbe, v pôstoch, v chválach; pýtajte sa kde sú korene aby ste to mohli  vytrhnúť celé aj s koreňom. Pýtajte sa proti čomu máte bojovať a budú odkryté veci, ktoré vás až prekvapia. Mnoho vecí je skrytých lebo sme ich len skosili z povrchu. (Tibko)

Erik mal pre nás ešte niekoľko slov. Veľa krát sú v cirkvi ľudia, ktorí zbroja proti nej (stavajú sa na odpor vodcom, ustanoveniam, rozprávajú o nej zle). Keby si chcel ísť udrieť nevestu, ženích ti to nedovolí. Cirkev je nevesta Kristova a On ju bude brániť. Ktokoľvek by hovoril dačo zlé o Cirkvi, aj keby to mala byť v tej chvíli pravda, stoj za Cirkvou. Chráň a buduj svoju cirkev kde si bol postavaný aby si tam rástol!

Tvoja motivácia nemôže byť služba. To nie je a nesmie byť tvoja kotva v cirkvi. Tvoj vzťah s Bohom musí byť taký silný, že keď ti bude služba odobraná, ty ideš ďalej, lebo by si neprišiel o nič čo je pre teba prvoradé.

Buďme smelí vo vyznávaní dobrých vecí a zasľúbení nad mládežou. Nehrajme s Bohom pingpong, neodbíjajme stále loptičku naspäť. Niektoré veci síce vydobyl na kríži, ale nechal ich na nás aby sme ich uskutočnili.

Adam povedal, že mal videnie o našej cirkvi ako o mieste kde budú prichádzať ľudia čierni a vychádzať bieli, s bielymi rúchami.

Jeden kazateľ raz povedal: „Ak budeš mať oheň v cirkvi, ľudia sa prídu pozrieť.“ Ľudia idú radi tam, kde je oheň. A najlepší olej pre Boží oheň je láska.

 

„Odstráň od seba falošné ústa a vzdiaľ od seba zvrátené pery. Tvoje oči nech hľadia vopred a tvoje mihalnice nech sú upriamené pred teba, Urovnaj si chodník pod nohami, a nech všetky tvoje cesty sú pevné. Neodbočuj ani napravo ani naľavo, odvracaj nohu od zlého!“

Giovi

utorok 29. januára 2008

111. Modlitebné stretnutie 7. Január 2008


Mám rada zvuk naladenej gitary keď vydáva nádherné akordy. Ale ako všetci dobre vieme, gitara môže vydávať aj škaredý zvuk. A prečo to tu všetko píšem? Lebo my sme ako také struny. A Boh chce aby sme dlho zneli, nie zneli a dozneli. S nami je to často tak, že sa pre niečo nadchneme, a vtedy sme krásni, ale potom skončíme, doznieme. Takisto ak tón znie pekne a niečo sa dotkne struny, bude znieť škaredo – tak je to s hriechom. Nalepí sa na nás a z krásnej piesne je skôr niečo ako paródia. Boh však chce aby sme vydávali pekné, čisté tóny. (Za toto podobenstvo ďakujeme Dominike:) 


Na našich pondelkových modlitbách sa to dnes akosi roztrhlo so „slovami“ a tak tu máme ďalšie. Väčšina ľudí dvíha ruky k Bohu, ale skôr ako dvihneme ruku, stihneme ju začierniť od hriechu. Boh kľačí a načahuje sa za nami, ale tá naša ruka klesá pod tiažou neprávostí, ktoré sme urobili. Mnohí ľudia neveria, že ich Boh môže očistiť. Jediná  odpoveď je svätosť. A trpezlivosť starať sa o ľudí, ktorí to sami nevládnu –„Ale vytrvalosť nech je dokonalá v skutku, aby ste boli dokonalí a celí bez úhony, aby ste v ničom nemali nedostatok.“(Jk1,4 – EV). A tak nebudeme mať ani nedostatok uzdravení...... Si ochotný zomrieť pre našu mládež? Pán Ježiš to už urobil. On od nás chce len to aby sme išli v jeho šľapajach. Skrze neho sme svätí (Zj 16,15), sme soľ a sme svetlo tohto sveta. (V pôvodnom znení: Ďobka :) 


Od Erika tu máme jednu výzvu do boja: radikálnosť. Je jedna pravda: ak neslúžiš Bohu, slúžiš diablovi. Neprestávajme byť zameraní na Boha. Sú len 2 cesty a každý vo svojom srdci musí vedieť na ktorej z nich je. Ak nemáš na 100% vydané svoje srdce Bohu, stále časť patrí diablovi. Buďme svätí. Ak to Boh vyžaduje, tak sa to potom určite dá. A naša mládež tiež potrebuje vernosť – buďme stabilní. Mládež je nestabilná. Ťahajme sa navzájom aby sme mali oči otvorené pre tých, ktorí padajú. Buďme zlomení pre Boha a pre ľudí. On má zámer s našou mládežou, ale chce aby sme vytrvali a nenechali to plávať. chce vidieť, že nám na nej naozaj záleží. Snívajme sny o našej mládeži. 

                                             

Tibo hovoril o 2 snoch, ktoré sú kľúčové.  Prvým snom má byť láska. Nesebecká, nepokrytecká a nezištná. Často robíme to, že Bohu vyznáme ako Ho máme radi, aký je nádherný a obratom dačo chceme. Modlime sa za čistú lásku a taktiež za lásku k ľuďom.  Druhým snom je blízkosť pri Bohu a aby sme sa Ho pýtali. Naučme sa Ho pýtať na všetko, ako sa dieťa pýta svojich rodičov. Naučme sa byť zosynchronizovaní s Bohom. Nechoďme po kruhovom objazde, tadiaľ cesta nevedie, vybočme z neho a choďme po priamej ceste, rovno. 


A ešte si dovolím jednu myšlienku na záver. Často sa hovorí o vracaní sa k prvej láske. Ale keď sa stále len vraciame, neznamená to, že sme ochladli? Udržujme v sebe oheň aby láska, čo je v nás mohla rásť do dokonalosti ako je to prirodzené a nie chladnúť a umenšovať sa. Nech vás Boh mocne požehná!

 

Giovi

 

štvrtok 10. januára 2008

INYROZMER.SK

Chceme Vašu pozornosť upriamiť na webovú stránku inyrozmer.sk

Práve tam sme vytvorili novú sekciu Pondelkových modlitebných stretnutí, kde nájdete potrebné informácie, ktoré sa týkajú týchto stretnutí...


pondelok 7. januára 2008

110. modlitebné stretnutie 3.december 2007

110-te modlitby boli super. V závere sme mali čas keď sme mohli vnímať čo Duch hovorí k nám. A čo povedal? Tak, posnažím sa to prerozprávať. Prvé bolo povzbudenie, že Boh pozná naše starosti a počuje naše volania a tak sa nemáme báť lebo On splní to, čo zasľúbil. Zvyšné sa niesli v znamení napomínania. Boh hovorí, že kto je verný v malom, toho ustanoví nad veľkým. Avšak veľa ľudí je neverných v malom ( napríklad v svojich školách) a preto nemôžeme vidieť veľké veci. Vystupňovalo sa to ďalej. Boha urážame tým, že šliapeme po veciach, čo nám dal. Máme toľko vecí a požehnania ako nikto a predsa stojíme na tom istom mieste niekoľko rokov. Berieme ako samozrejmosť, že prebudenie príde. Že jednoducho príde automaticky, ale nepríde. Nepríde ak len tak budeme sedieť a nič nebudeme robiť. A posledná výzva bola aby v našej mládeži boli vzbudení radikálni hrdinovia. Pre ktorých je žiť Kristus a umrieť zisk. To čo sa deje na modlitbách je veľmi ťažko opísateľné slovami. Nemá to také sýte farby ako keď ste tam a počúvate čo hovorí Boh a keď vy hovoríte Jemu. Pozývam vás piť priamo z prameňa, na mládežníckych modlitbách je pre to priestor.

Giovi