117.modlitby - 3.Marec 2008

Za sebou už máme 117 stretnutí na modlitbách. To by malo byť 234 hodín zasvätených Bohu. To je skoro 10 dní vkuse. Toľko zo štatistky. Je to veľa? Je to málo? Osobne by som bola rada keby aj každý deň boli také modlitby aké máme, škoda len, že máme toľko povinností. Ale takto môžu byť pondelkové modlitby pre nás vzácne a naozaj, je to vzácny dar od Boha. Pozývam vás na ne, lebo Boh tam naozaj prebýva medzi svojim ľudom. A čo sa dialo na týchto modlitbách. Naozaj to tam žilo. Boli sme vyzvaní aby sme odstránili zo svojho života všetko čo je diskutabilné. S jasným hriechom vieme jednať, ale jednajme aj s tým, čo nie je také jasné, čo je diskutabilné. Lebo sedenie na dvoch stoličkách u Boha neobstojí. Pýtaj sa Boha aby ti tieto veci dával do svojho svetla. A neboj sa, lebo Boh nenaplánoval stroskotancov, ale víťazov. Tvoja loď nie je Titanic, tvoja loď sa má doplaviť do prístavu.

116. modlitby - 25. Február 2008

Určite všetci poznáte verš „bez posvätenie nie je možné uzrieť Boha“. Špinavé nádoby nemôžu byť naplnené. Ale čisté nádoby aby mohli byť naplnené, musia byť smädné po naplnení. Buďme ľudia, ktorí vždy majú extra dávku oleja.
Najlepšia modlitba je vyriekanie Božieho Slova lebo tým spôsobom pripomíname Bohu čo On sám povedal. Nebojte sa proklamovať Jeho slovo nahlas. On je verný svojmu Slovu.
Eliáš strávil nejaký čas pri potoku Karita. Ten po čase vyschol. Je napísané, že Eliáš sa hnul ďalej. Ak máme vo svojom živote taký potok (možno je to človek alebo tak) a vyschne, neostávaj na mieste, choď ďalej. Boh ťa chce mať niekde inde.

18. február – 115. modlitby

Pondelkové modlitby sú skvelá príležitosť stráviť približne 2 hodinky v Božej prítomnosti. Vyvýšiť meno Ježiš tak nad našimi životmi ako aj nad našou mládežou a vôbec, nad všetkým. Lebo je toho hoden:) A cez chvály zároveň pripravujeme cestu Duchu Svätému aby mohol hovoriť, konať a aby nás pripravil na boj. Lebo aj o to ide na pondelkových modlitbách, prihovárať sa v modlitbách aby sa Božia vôľa diala ako v nebi tak aj tu na zemi, aby do tejto tmy mohlo zasvietiť svetlo Božej pravdy a lásky a my, čo poznáme Božiu vôľu aby sme v nej chodili. A v tom nás Boh povzbudzuje ako tomu bolo aj na týchto modlitbách.
Kdekoľvek sa nachádzaš, čímkoľvek prechádzaš, neistota sa zmení na istotu a pokoj ak si uvedomíš, že Ježiš má všetku vládu a moc. Ak prechádzaš niečím, o čom si myslíš, že tam nie je víťazstvo, môže to byť choroba alebo nejaký problém kde si sa zmieril s tým, že neuvidíš prielom, tak tomu never. To všetko sú len satanove rafinované klamstvá. Pán Ježiš je Víťaz a teda ja my sme predurčení na to aby sme víťazili. Vyvýš Pána Ježiša a prehlás víťazstvo nad touto oblasťou. Nevzdávaj sa lebo naša Nádej žije!

114. modlitby - 11. Február 2008

Ahoj priatelia. Tak ako vždy aj tento pondelok sme sa stretli o 18,00 aby sme vyvýšili Ježiša nad našou mládežou a zabojovali za ňu. Na rozdiel od minulých modlitieb sme mali aj hrané a spievané chvály, počas ktorých sme okrem uctievania aj čakali čo Duch hovorí, čo Boh chce zmeniť na našej mládeži a potom sme sa za to modlili. Mohla by som vám tu napísať zoznam, ale možno by to aj ostalo len pri „zozname“ nejakých vecí. V žiadnom prípade nenahradí horlenie a modlitby ľudí, ktorí milujú túto mládež, tých, ktorí patria do nej a aj tých, ktorí odišli. Je lepšie naživo to vidieť a ešte lepšie je zažiť to sám. Napíšem vám však slovo pre našu mládež, ktoré sme dostali. Boh nás vyzýva k tomu aby sme skúšali svoju vieru. Jób žil život viery. Prišlo pár úderov, ale on aj tak neklesol a stále chválil Boha. Po prvom, údere, po druhom, po treťom... Nezlyhávala vo svojej viere. Nenechajme sa ničím znechutiť. Ak sa modlíme a niečo nevyjde hneď na prvý krát a možno ani na piaty ani na desiaty, neprestávajme sa modliť. Keby sme všetko obdržali ihneď, ako by sa prejavila naša viera? Ako by mohla rásť? Poďme ďalej a raz uvidíme, čo Boh robí a ešte len bude robiť medzi nami.

Giovi