V pondelok, 12.11. sme mali už 107. modlitby. Vidíme za sebou veľa času stráveného v prítomnosti Božej, veľa času stráveného v bojoch za ľudí. Veríme, že to všetko má zmysel a Boh počuje každú jednu modlitbu, aj tú nevypovedanú, ktorú pošepneme len v kútiku svojho srdca. A predsa niekedy sa stáva, že sa cítime byť vyčerpaní a pýtame sa Boha „dokedy?! dokedy ešte?“. A vtedy nás Božie Slovo povzbudzuje. Aj teraz v pondelok tomu bolo tak, keď Tibko čítal Žalmy 12 a 13. Cez ne nás Boh potešuje aby sme vytrvali. Aj keď sa nám niekedy zdá, že je nás málo, tých čo idú za Bohom, NEPRESTÁVAJME. Je nás dosť na to, aby prišla zmena, najprv do našej mládeže, zboru a potom aj do nášho mesta. Radujme sa zo spasenia a vytrvajme v modlitbách a stíšeniach. Stojme vo vytrvalosti aj keby sme mali byť sami. Koniec koncov, nie sme sami. Keď Boh za nás, kto proti nám?
V utorok mala slovo pre našu mládež Milka. „S plačom prídu a....“ súradnice neviem. :-))) Bolo povzbudením pre všetkých tých, čo nosia smútok v srdci. Lebo ak s plačom a pokorou prídeme, tak Boh nás povedie k vodám priamou cestou.
Erik povedal zaujímavé prirovnanie o tom ako vidia Ježiša rôzni ľudia. Niektorí ako „obludu“ (učeníci na lodi), niektorí ako „záhradníka“ (Mária Magdaléna pri hrobe)a niektorí ako „pocestného“ (učeníci z Emaus). Ale ON nie je ani obluda, ani záhradník ani pocestný. Ježiš sa rozhodol prísť na zem práve kvôli tebe, dať ti život.
Janka
